Ahoj, volám sa Ati
a našiel som si nový domov

 Ahojte, tu Ati! 

Dnes som sa rozhodol, že vám sám niečo poviem. Dlho som nemohol – lebo som sa bál, bolelo to, a nechcel som nič, len zmiznúť. Keď som bol šteňa, dali mi povraz okolo krku a ten mi vzrástol do tela. Veľmi som trpel. Každý deň, mesiace...

Ale dnes... dnes som bežal po lúke ako vietor, skákal som ako kengura a dostal som asi milión pohladení (a nebojte, ešte ich unesiem). 

Mám asi rok  – a mám 23 kíl čistého dobráctva. Som také to odrastené šteniatko, ktoré sa ešte všetko učí a niekedy nevie, že má štyri laby a nie krídla. Vraj som kríženec huskyho a labradora – podľa radosti, ktorú nosím v zadku, to asi sedí.

Milujem ľudí, hladkanie, jedlo, lúky, život. Ale ešte stále sa občas zľaknem – keď niekto zvýši hlas, rýchlo sa idem schovať. Moje telo aj duša sa ešte hojí, stále beriem lieky proti bolesti... ale už viem, že som v bezpečí. 

Najviac by som si prial domov s prístupom dovnútra (viete, nie som veľmi na samotu), a k niekomu, kto ma bude viesť, učiť, a hlavne… ĽÚBIŤ.

Viem, že budem žiadaný – lebo ja som Ati. A mám chuť žiť naplno!

Záujemcovia, hláste sa – buďte mojím šťastným koncom. Alebo skôr – novým začiatkom.