Mňau, volám sa Bubu!
Vážim celé pol kila – čiže som vlastne taká chlpatá kapsička šťastia.
Našli ma pri ceste, takmer ma prešli autom. Bola som úplne zúbožená – všetko ma bolelo, očka som mala tak zapálené, že som ani na jedno nevidela. Bola som smutná a apatická… vyzerala som ako mačací „vybitý mobil“.
Ale! Po liečbe som už opäť na nabíjačke života – hrám sa, papám, pradúľkam a tvárim sa, že som generálny riaditeľ gauča.
A teraz? Hľadám si svoj all-inclusive domov s plnou miskou, vlastným uterákom a službou hladkania 24/7.
Tak šup-šup, kto ma vezme, toho už nikdy nepustím zo srdca (ani z gauča).